Input:

Náklady, výnosy a výsledok hospodárenia - charakteristika

17.4.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

8.2 Náklady, výnosy a výsledok hospodárenia - charakteristika

Ing. Jitka Meluchová, PhD.; Ing. Ján Mintál

Vývoj účtovníctva v SR je ovplyvnený na jednej strane hlavným cieľom účtovníctva, ktorým je poskytovať verný a pravdivý obraz o vedení účtovníctva, dosiahnutom výsledku hospodárenia a zostavenej účtovnej závierke. Na druhej strane je stále silný vplyv daňovej legislatívy na účtovníctvo.

Výsledok hospodárenia

Pri stanovení základu dane z príjmov sa vychádza z účtovného výsledku hospodárenia a účtovníctvo musí poskytnúť dostatočne relevantné podklady pre správne určenia základu dane z príjmov PO. Z tohto dôvodu je dôležitá správna identifikácia a členenie vzniknutých nákladov, ich ocenenie a zaúčtovanie, ako aj následné posúdenie pre daňové účely (daňová uznateľnosť).

Výsledok hospodárenia (zisk/strata) je základným finančným ukazovateľom, ktorý je meradlom finančnej výkonnosti (výnosnosti) a efektívnosti podnikateľskej činnosti za príslušné obdobie, skúmaný najmä vo vzťahu k vynaloženému majetku vlastníkov. Cieľom podnikania je dlhodobá ekonomická prosperita podmienená dosahovaním zisku.

Výsledok hospodárenia je vstupným údajom pri finančnej analýze účtovnej jednotky, najmä pri výpočte ukazovateľa rentability a ukazovateľa zisku na akciu (EPS), ktorý je povinnou súčasťou údajov prezentovaných v účtovnej závierke a je prvým ukazovateľom, ktorý bol štandardizovaný na úrovni IAS/IFRS (IAS 33 – Zisk na akciu) ako aj US GAAP.



Podľa § 2 ZoÚ predstavuje výsledok hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. Zákon teda nedefinuje výsledok hospodárenia ako rozdiel výnosov a nákladov, aj keď sa v praxi najčastejšie týmto spôsobom zisťuje.


Výsledok hospodárenia je možné zistiť aj zo súvahy, ak sa od celkového majetku odpočítajú záväzky, základné imanie, kapitálové fondy a fondy tvorené zo zisku a nerozdelený výsledok hospodárenia z predchádzajúcich účtovných období.

Zisťovanie výsledku hospodárenia

Zisťovanie výsledku hospodárenia za jednotlivé účtovné obdobia môže vychádzať z dvoch rozdielnych prístupov:

1. z rozdielu výnosov a nákladov, t.j. zistenie výsledku hospodárenia na báze akruálnosti, kedy prínosy z transakcií sú uznané v čase keď vznikli, nie v čase, keď sa za ne prijímajú alebo vydávajú peňažné prostriedky.

2. z rozdielu peňažných príjmov z podnikateľskej činnosti a výdavkov vynaložených na podnikateľskú činnosť, t.j. zistenie výsledku hospodárenia na báze peňažných tokov.

Zisťovanie výsledku hospodárenia na akruálnej báze je spojené ku koncu účtovného obdobia so zaúčtovaním veľkého množstva účtovných prípadov, ktoré oddelia bežné účtovné obdobie od nasledujúceho účtovného obdobia a naplnia tak dodržanie zásady nezávislosti účtovných období. Týmto sa zabezpečí, aby výsledok hospodárenia odrážal výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky iba za to obdobie, za ktoré sa zisťuje. Tento spôsob zisťovania lepšie informuje používateľov o výnosnosti účtovnej jednotky a je v účtovníctve preferovaný, na rozdiel od spôsobu zisťovania výsledku hospodárenia založeného na báze peňažných tokov.


Zisťovanie výsledku hospodárenia prvým spôsobom sa vypočíta z rozdielu výnosov a nákladov, bez ohľadu na to, či majú výnosy formu peňažných príjmov a náklady predstavujú súčasne peňažné výdavky alebo nie. Ak sú výnosy vyššie ako náklady, účtovná jednotka dosiahla zisk, ak sú výnosy nižšie ako náklady, dosiahla stratu.


V praxi sa častejšie používa pre označenie výsledku hospodárenia staršie označenie „hospodársky výsledok”. Porovnanie nákladov a výnosov sa robilo v tabuľkovej forme, kde sa na ľavej strane uvádzali zostatky účtov nákladov a na pravej výnosov. Tabuľka sa označovala ako Výsledovka. Ukážka tabuľky je znázornená v schéme:

Výsledovka

Štruktúra výsledku

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: